Keby som raz stretla Teréziu osobne, asi by som jej potriasla rukou a spýtala sa, či si budeme tykať a či ju môžem volať Tereza a či si skočí na slovíčko. Potom by som ju unavovala otázkami o jej živote, mužovi a písaní. Nedala by som jej vydýchnuť, kým by mi nepovedala všetko. Vyhýbala by sa mi zďaleka. Nečudujem sa jej.
Jej knihu, Julinkin prvý bál, nájdenú na samom spodku starej drevenej truhlice, a z tade sa dostala do našej knižnice. Nepochybne ju držali generácie v rukách a teraz napokon aj ja. Samotný názov a vzhľad akoby pripomínal rozprávku, no vnútri knihy sa skrýva omnoho viac.
Ide o cyklus poviedok, ktoré sa odohrávajú začiatkom 19. storočia a zachytávajú vtedajší život, reč ľudí, ich správanie a zmýšľanie. Snažila sa toto obdobie zachytiť dôverne a presne a v tomto cykle zachytáva prostredie, v ktorom sama žila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára